Koncerty


11.10.2017 o 18:00 Súrodenecký koncert vrámci KHJ – Kubínska hudobná jeseň

Sála ZUŠ P.M.Bohúňa v Dolnom Kubíne

Mária Andrejková – Matisová husle, Tomáš Matis – klavír

 

22.4.2017 o 18:00 Diplomový koncert

VŠMU, Zochova 1, Dvorana

Mária Andrejková husle, Doc. Mária Heinzová ArtD. klavír

 Mária Andrejková - Diplomový koncert

Krátko o dielach, ktoré zaznejú na koncerte:

Ludwig van Beethoven bol nemecký skladateľ viedenskej klasiky flámskeho pôvodu a jeden z najväčších skladateľov v dejinách hudby. Beethoven prispel významne skladateľsky k repertoáru klasickej hudby svojimi deviatimi symfóniami, klavírnymi koncertami, sonátami pre klavír a husle, komornými skladbami a skladbami menšieho rozsahu ku ktorým patria aj Romance pre husle a orchester č.1 a č.2. Vznikli v období kedy Beethoven pomaly strácal sluch, no napriek tomu znejú až protichodne k tejto situácií. Neodrážajú jeho vnútorný boj, znejú veľmi vyrovnane a nežne. Zaujímavosťou je, že Romanca č.2 vznikla o 4 roky skôr ako Romanca č.1.

Gabriel Fauré bol francúzsky skladateľ, organista a pedagóg. Získal post hlavného organistu v známom kostole Madelaine v Paríži a stal sa učiteľom kompozície na Parížskom konzervatóriu, kde nahradil Julesa Masseneta. Medzi jeho študentov patril aj jeden z najvýznamnejších francúzskych skladateľov Maurice Ravel. Neskôr sa stal riaditeľom Parížskeho konzervatória a bol významnou osobnosťou hudobného života v Paríži. V posledných rokoch začal trpieť poruchami sluchu a neskôr bol nútený úplne odísť z konzervatória kvôli nastupujúcej hluchote. Faurého skladba Après un rêve, v preklade Po sne, je zhudobnená báseň francúzskeho básnika a barytonistu Romaina Bussinea. Báseň je o sne mladíka, ktorý je so svojou milou, a spolu sú unášaní od zeme k svetlu. Po prebudení zistí, že to bol len sen a jeho milá tam nie je, a tak sa túži doňho vrátiť

Maurice Ravel bol francúzsky skladateľ. Je považovaný za predstaviteľa impresionizmu a bol významne ovplyvnený Debussym. Mal však vlastný štýl písania, ktorý bol veľmi prepracovaný a sofistikovaný. Jeho skladby sú stavebne a tektonicky precízne. Ravel sa tiež preslávil ako jeden z najlepších inštrumentalistov v dejinách hudby. Ďalším obľúbeným inšpiračným zdrojom bolo jeho milované Španielsko, no inšpiráciu pre dielo Cigán našiel v maďarsko-cigánskej ľudovej hudbe. Zosobnením tejto inšpirácie bola maďarská huslistka Jelly d’Aranyi, ktorá oplývala obrovským temperamentom a vynikajúcou technikou. V apríli 1924 sa uskutočnila premiéra tejto skladby v podaní Jelly d’Aranyi a klaviristu Henriho Gil-Marchexa. Skladba s virtuóznym husľovým partom však v sebe niesla koncertnú ambíciu, preto skladateľ dielo zorchestroval. Celé dielo ja akýmsi umelecky štylizovaným čardášom. Ravelov Cigán skvele ilustruje folklórne inšpirácie v klasickej hudbe.

Sergej Vasilievič Rachmaninov bol ruský skladateľ neskorého romantizmu, dirigent a klavírny virtuóz, ktorý predvádzal svoje vlastné diela. Preslávil sa okrem iného svojím vlastným hudobným štýlom, veľkými rukami, ktoré mu umožňovali hrať nezvyčajne široké akordy, a vášňou pre automobily a rýchlu jazdu. Rachmaninov zložil aj Vokalízu, najznámejšiu piesňovú skladbu založenú na vokalíze, čiže spevu bez slov, najčastejšie na samohlásky A, O alebo U. Pieseň je posledná zo zbierky „Štrnásť piesní“. Jej popularita jej vyslúžila mnoho úprav pre rôzne nástroje, medzi nimi aj pre husle a klavír.

Sergej Sergejevič Prokofiev bol jedným z najväčších skladateľov 20. storočia ruského pôvodu. Po absolvovaní Petrohradského konzervatória, ako vynikajúci klavirista a skladateľ, emigroval v roku 1918 do Ameriky a neskôr do Francúzska. Jeho tvorba ohromila súčasníkov nezvyčajne originálnym, svojráznym štýlom. V roku 1932 sa vrátil do vtedajšieho Sovietskeho zväzu kde aj zomrel, v ten istý deň ako Stalin. Z obdobia jeho pobytu v Sovietskom zväze, v útočisku pre sovietských umelcov na Urale počas Druhej svetovej vojny, pochádza aj jeho Husľová sonáta č.2 D dur. Pôvodne Flautovú sonátu D dur Prokofiev prepísal pre husle asi rok po jej uvedení na podnet jeho priateľa a jedného z najznámejších huslistov všetkých čias Dávida Oistracha. Ten ju aj prvý krát predviedol s klaviristom Levom Oborinom v roku 1944. Sonáta má štyri časti, začína sonátovou časťou, po ktorej nasleduje scherzo s tanečnými prvkami, po ňom nasleduje pomalá časť a na záver veľké finále. Husľový part je plný virtuóznych prvkov ktoré vychádzajú z možností techník hrania na nástroj ale je zároveň aj veľmi lyrický a elegantný.